História obce

Obec Kyselica nepochybne patrí medzi najstaršie usadlosti horného Žitného Ostrova), prvá písomná zmienka sa zachovala z listiny z roku 1205. V ďalších stredovekých listinách sa spomína, ako v roku 1294 ako Kyzelches,  v roku 1345 ako Keseulces, v roku 1394 ako Kyzelches, v rokoch 1780 – 1784 v prvom tzv. jozefiánskom mapovaní ako Köszöcze oder Kőzezőűsch.

Obec sa sice nachádzala na území bratislavskej župy, ale nebola jej súčasťou, bola súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva najmenej od  roku 1323, kedy Boleslav, ostrihomský arcibiskup, miestnym zemanom (lat. nobilis iobagiones – maď. nemes jobbágyok) vydal listinu slobôd. V rámci arcibiskupského majetku Kyselica bola začlenená do Vojkanskej zemianskej stolice alebo inak tiež župy (maď. Vajkai nemesi szék – másképp nemesi vármegye) a obývali ju praediálni zemania (kurialisti, t. zn. vlastníci šlachtickej kúrie na cirkevných majetkoch, maď.: érseki nemesek). Podľa miestnej povesti Vojkanská stolica nadobudla svoje výsady už donáciou od kráľa Štefana I., tieto boli potvrdené po roku 1241 po tatárskom vpáde. Vtedajšie miestne podmienky vytvorené tzv. strednou deltou rieky Dunaj neumožnili tatárskym vojskám toto územie obsadiť a údajne práve v týchto miestach boli uschované archív a hnuteľný majetok ostrihomského arcibiskupstva.  Súčasťou Vojkanskej zemianskej stolice, ako správnej oblasti, boli popri obci Vojka, ako centra (lat. oppidum Vajka – sl. mesto Vojka), ďalšie obce: Dobrohošť (Doborgaz), Báč (Bacsfa), Pinkeove Kračany (Pinkekarcsa), Moravské Kračany (Móroczkarcsa) a Malý Dolný Bar (Kisalbár), ďalejdrobné zaniknuté usadlosti Szentgyörgyúr puszta, Bense puszta, Péterfa puszta, Dohafa puszta a niekoľko šľachtických kúrií v meste Podunajských Biskupiciach (lat. oppidum Püspöki). Toto územné členenie a jeho správa Vojkanskou zemianskou stolicou pretrvali až do 40 – tich rokov 19. storočia, kedy postupne stolica prestala plniť svoju funkciu a úplne zanikla v roku 1855.  Vzhľadom na banderiálnu povinnosť (jazdecký oddiel pod vlastnou vlajkou) Vojkanskej zemianskej stolice, správa obcí zemianskej stolice bola organizovaná vojenským spôsobom, pričom na čele obce bol vojenský prednosta (lat. maior exercitus, maď. hadnagy), zvolený na verejnom zhromaždení obce. Pod verejným zhromaždením obce je treba však rozumieť, že išlo o voľbu miestnymi šľachtickými kurialistami, vlastníkmi obce (označení tiež, ako miestny komposesorát – maď. nemes közbirtokosság). V 16. st. v obci Kyselica boli 3 šľachtické kúrie, neskôr v 18. storočí  ich počet sa rozšíril na 4 kúrie (majetok komposesorátu bol pôvodne delený podľa kúrií, neskôr tieto delené na osminy, tzv. octály, pri ďalšom drobení na pol octala, štvť octala). Vlastníkmi týchto kúrií boli rody Bitto, Kajdacsy, Csókás, rodina Szabó a neskôr k nim pribudla rodina Cséfalvay (táto rodina patrila do vyššieho stupňa zemianstva – kráľovského).  

Obec Kyselica bola začlenená do pôsobnosti bratislavskej župy, okres Šamorín, ako samostatná obec od roku 1852. Správa obce komposesorátom zostala ešte zachovaná ale postupne bola zúžená len na hospodársku činnosť. V novej organizácii štátnej správy sa rozšírili kompetencie obce. V rokoch 1886-1896 bola vykonaná regulácia hlavného koryta rieky Dunaj a v dôsledku vybudovania nového toku boli odrezané zastavané časti obce na dunajských ostrovoch s názvom Sérfenyősziget (dnes časť obce Dunasziget, Maďarsko) od materskej obce. Vznikom nového koryta, v ktorom niekoľkonásobne silnejší prúd vody vytvoril ťažko prekonateľnú prekážku pre hospodárenie, došlo stále viac k oddeleniu  obyvateľov na pravom brehu rieky Dunaj od obce Kyselica. Rodiny sa rozdelili a presťahovali tak, aby mohli zabezpečiť hospodárenie na oboch pobrežných územiach rieky. Pozemková kniha obce a mapovanie boli dokončené v roku 1894. Pozemkovú knihu a mapu vydal Magyar királyi térképtár dňa 22.10.1895. Podľa údajov tejto pozemkovej knihy celková výmera územia obce bola 1789 katastrálnych jutár a 470 štvorcových siah, prepočítané na hektár je to 1029,5 ha. V pozemkovej knihe sú uvedené názvy častí územia obce Kyselica, ktoré sú užívané aj v súčasnej dobe

  • na území Slovenskej republiky sú to názvy: Beltelkek – Intravilán, Szent György megye – Svätojurské, Szilas, Holtág – Mŕtve rameno, Kövecses – Štrkové, Csente rét – Csente lúky, Indal, Legelö – Pasienky, Duna között – Medzi Dunajom,
  • na území Maďarska – Csákánypart, Sérfenyő, Torok, Belső sziget, Vágott erdő, Czikolla

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vznikla Československá republika. Zmluvou medzi  dohodovými mocnosťami a Maďarským kráľovstvom v Trianone bola stanovená štátna hranica medzi oboma štátmi, a to rieka Dunaj. Týmto rozhodnutím územie obce na pravom brehu rieky Dunaj pripadlo Maďarsku (výmera 679 ha) a vznikla obec Sérfenyősziget a pôvodnej materskej obci na ľavom brehu zostalo územie vo výmere 350,5 ha (zlúčením na odčlenených územiach susedných obcí Vojka nad Dunajom, Dobrohošť spolu s územím obce Kyselica vznikla v Maďarsku neskôr obec Dunasziget). Začlenením obce do Československej republiky súčasne obdržala úradný názov obce Kyselica.

Podľa výsledkov Viedeňskej arbitráže obec bola pričlenená Maďarsku a 5. novembra 1938 bola odovzdaná československými orgánmi zástupcom maďarskej armády. Po pričlenení obce Maďarsku pôvodné územie obce nebolo obnovené, v roku 1941 bola zlúčená s obcou Vojka nad Dunajom pod spoločným názvom „Vajkakeszölcés“. V roku 1945 na krátku dobu, a to v roku 1946, existovala, ako samostatná obec, a ešte v roku 1946 bola opäť zlúčená s obcou Vojka nad Dunajom, pod názvom Kyselica, časť obce Vojka nad Dunajom. Posledným starostom obce pred zlúčením v roku 1941 bol Cséfalvay Miklós. Po druhej svetovej vojne rada jej obyvateľov odchádza dobrovoľne aj nútene do Maďarska, viaceré rodiny vysídlili do Čiech, majetky skonfiškovali. Na ich miesta boli dosídlené rodiny zo severnej časti Slovenska, tie v obci natrvalo nezostali, až dve rodiny z Rumunska a Juhoslávie .

Dňom 1. januára 1989 bola Kyselica od obce Vojka odčlenená a bola pripojená k obci Rohovce. O odčlenení a pripojení rozhodol vtedajší Okresný národný výbor Dunajská Streda bez ohľadu na stanovisko obyvateľov obce, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil predpokladaným dokončením Sústavy vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros už v roku 1989, a tým vytvorením prekážky pre spojenie s obcou Vojka nad Dunajom. Miestni obyvatelia nesúhlasili týmto opatrením, trvali na zachovaní spojenia s obcou Vojka nad Dunajom alebo na osamostatnení obce. Obec Vojka nad Dunajom po stáročia pre obyvateľov Kyselice bola centrom pre miestnu správu, cirkev, vzdelávanie a hospodárenie a aj obyvateľstvo bolo viac príbuzensky prepojené. Obyvatelia obce Kyselica napriek vzniknutej prekážke mali záujem na zachovaní stáročných tradícií, bez ohľadu na možné represívne opatrenia zo strany vtedy ešte existujúceho komunistického režimu v Československu. Preto po páde tohto režimu pri najbližšej príležitosti občania spísali petíciu a bolo vyhlásené referendum o odčlenení a osamostatnení obce Kyselica od obce Rohovce.

V roku 1993, dňom 1. júla,  na základe výsledku miestneho referenda  sa obec osamostatnila, získala späť svoj pôvodný úradný názov v slovenskom a v maďarskom jazyku : Kyselica – Keszölcés. Prevzala späť svoje katastrálne územie od obcí Rohovce a Vojka nad Dunajom. Starostkou obce bola zvolená drpharm. Juliana Hideghétiová, rod. Pénzesová, do 9 členného obecného zastupiteľstva boli zvolení: Ladislav Bors, Peter, Both, JUDr. Pavol Hideghéti, Michal Paško, Zoltán Sághy, Alžbeta Szejutová rod. Bothová, Ladislav Szerencsés, Jozef Trsťan, Zuzana Vonyiková rod. Pénzesová. Starostovia obce od získania samostatnosti boli: drpharm Juliana Hideghétiová rod. Pénzesová (1993-1998), JUDr. Pavol Hideghéti (1998-2014), Orosz Ágošton Erika (2014-2018).

 „
Opatrenie  č. 235/1993 Z.z. opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy čiastka 60/1993
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 22. júla 1993
číslo III/4-613/1993, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 7. júla 1993
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlasuje podľa § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky zmeny v zozname obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy v Slovenskej republike vykonané vládou Slovenskej republiky do 7. júla 1993.
Okres DUNAJSKÁ STREDA
s účinnosťou od 1. júla 1993
– rozdeľuje sa obec Rohovce na obec Rohovce a Kyselica
.
Po rozdelení sa obce Rohovce a Kyselica nečlenia na časti obce.“

Obecným zastupiteľstvom boli schválené symboly obce Kyselica (erb, obecná vlajka a pečať) v roku 2004. Boli vysvätené pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky obce v roku 2005. Do heraldického registra Slovenskej republiky bol zapísaný rozhodnutím Heraldickej komisie pri Ministerstve vnútre Slovenskej republiky, číslo zápisu HR 367/K-236/2004 zo dňa 15.12.2004. Erb bol vytvorený na základe prvej známej pečate obce z roku 1852. Symboly erbu sú uložené podľa zásad heraldiky na modrom štíte: v hornej polovici veniec z ruží a pod ním obrnené, šabľou ozbrojené rameno. Modrá farba je farbou jasnej oblohy. Ozbrojené rameno symbolizuje históriu, slobodný, šľachtický pôvod obce a výkon vojenských povinností. Odvodené je z erbu pôvodných známych obyvateľov obce – rodiny Cséfalvayovcov, Kajdacsyovcov a Bittóovcov. Veniec nad ozbrojeným ramenom je symbolom patrónky obce, Svätej Rozálie z Palerma. Veniec ruží na erbe je presnou kópiou venca z oltárneho obrazu miestneho kostola Svätej Rozálie.

Výstavba vodného diela Gabčíkovo (pôvodne Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros) v rokoch 1978 – 1992 významne ovplyvnila život obyvateľov a zastavila rozvoj obce. Pre stavebný uzáver vyhlásený už v roku 1971 vtedajším Okresným národným výborom Dunajská Streda v obci počas týchto rokov bola postavená len jedna budova (garáž vo vlastníctve fyzickej osoby), do obecného majetku a do inžinierskych sietí nebolo investované, nebola vykonaná žiadna modernizácia v obci. Naopak, kvôli umiestneniu derivačného a priesakového kanála bolo vyvlastnených a zbúraných deväť rodinných domov,  zanikol cintorín  z roku 1777 a bol premiestnený (paradoxne na pozemok na území obce Rohovce), boli vykúpené poľnohospodárske pozemky vo výmere 130 ha a derivačný kanál vodného diela (tzv. nový Dunaj) predelil územie obce na dve časti. Z obce vplyvom týchto obmedzení sa odsťahovala celá generácia obyvateľov. Cestné prepojenie medzi obcami Kyselica  a Vojka nad Dunajom bolo definitívne ukončené 6. októbra 1992 vo večerných hodinách, kedy bolo začaté odklonenie hlavného toku rieky Dunaj do derivačného kanála.   Presun na oddelenú časť územia obce a do susedných obcí Vojka nad Dunajom a Dobrohošť  od decembra 1992 je zabezpečený prievozom – kompou v réžii štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. V dobe výstavby vodného diela bolo verejným tajomstvom, že v prípade obce Kyselica ide o tzv. zánikovú obec, ktorá do svojho zániku bude slúžiť najmä na záhradkovú a rekreačnú činnosť.  Obyvatelia obce ťažko znášali aj fakt, že výstavba vodného diela bola novými politickými stranami zneužitá na vyostrenie národnostnej politiky a len po roku 1998 sa štát začal zaoberať s vecným riešením problémov vzniknutých výstavbou vodného diela.

Negatívne vplyvy udalostí, ako regulácia toku rieky Dunaj, svetové vojny a zmena štátnych hraníc, výstavba vodného diela Gabčíkovo, sa odrazili aj na počte obyvateľstva.

Údaje o počte obyvateľstva a domov:

  1. Sčítanie domov a obyvateľstva na území Maďarského kráľovstva v rokoch 1786 – 1787 (je to prvé úradné sčítavanie celého obyvateľstva na našom území)
  Právne postavenie Počet domov Počet rodín Počet obyvateľov
Keszölcés šľachtické 38 46 227

(údaje z: Történeti statisztikai tanulmányok, Pótlás az első magyarországi népszámláláshoz 1786-87, Pozsony megye 38-61. old. Központi statisztikai hivatal könyvtára, Magyar országos levéltár Budapest 1975)

  1. Sčítanie domov a obyvateľstva v roku 1910. évi népszámlálás
  Výmera v kj (ha) Počet obyvateľov Počet domov
Keszölcés 1789 (972 ha) pozn. zlý prepočet na ha 612 112

Z toho v miestnej časti na pravom brehu Dunaja

    Počet obyvateľov Počet domov
Sérfenyősziget   481 65

(údaje z: Magyar Statisztikai Közlemények „A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása”, Budapest, Athenaum irodalmi és nyomdai r.-társaság, 1912)

  1. Údaje Federálneho štatistického úradu ČSSR a Štatistického úradu Slovenskej republiky pre obec Kyselica:
Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1921 240 43
1930 205 44
1950 210 46
1970 263 55
1991 124 55
2011 151 90( z toho 15 záhr. dom)

 (údaje z: Retrospektívní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970, Federální statistický úrad, Praha, 1978

Štatistický úrad SR- Výsledky sčítavania obyvateľstva )

Komposesorát Kyselica, dnes označený ako pozemkové spoločenstvo, existujúci od stredoveku, svoju činnosť vyvíjal do roku 1951. Nástupom pozemkových reforiem komunistickej vlády Československa tieto právne útvary boli zrušené a ich hnuteľný a nehnuteľný majetok bol odňatý a odovzdaný do vlastníctva vznikajúcich jednotných roľníckych družstiev. Majetok Komposesorátu Kyselica bol odovzdaný Jednotnému roľníckemu družstvu Kyselica v roku 1951. Bývalí členovia Komposesorátu v roku 1992 obnovili činnosť spoločenstva, podľa reštitučných zákonov získali späť do vlastníctva svoj majetok a vykonávajú hospodárenie na svojom majetku.

Jednotné roľnícke družstvo (oficiálna skratka: JRD) Kyselica bolo založené v roku 1951. V roku 1963 JRD Kyselica, JRD Vojka nad Dunajom a JRD Dobrohošť vytvorili spoločné jednotné roľnícke družstvo so sídlom vo Vojke nad Dunajom pod názvom „JRD Vojka nad Dunajom“. JRD boli samostatné právnické osoby so zameraním na poľnohospodársku výrobu, avšak plne podriadené vtedajšej štátnej správe v plánovaní, vo výrobe, vo svojej finančnej politike. V zmysle poľnohospodárskej politiky Komunistickej strany Československa od roku 1970 vtedajšie okresné národné výbory začali vytvárať väčšie hospodárske celky určené pre poľnohospodársku veľkovýrobu a preto v roku 1973 boli zlúčené JRD Vojka nad Dunajom, JRD Šamorín, JRD Mliečno, JRD Báč do spoločného JRD s názvom „Jednotné roľnícke družstvo Modrý Dunaj Šamorín“. JRD Modrý Dunaj Šamorín v roku 1993 bolo pretransformované na družstvo vlastníkov pod názvom „Poľnohospodárske družstvo Modrý Dunaj Šamorín“. Z dôvodu zlého hospodárenia sa dostalo do platobnej neschopnosti a v roku 2011 bolo predané spoločnosti Donau farm Šamorín, s.r.o. (vlastníkmi Donau farm Šamorín, s.r.o. sú spoločnosti registrované v Slovenskej republike s vlastníckym pozadím firiem Dánskeho kráľovstva). Stredisko – hospodársky dvor – vybudované v obci Kyselica v rokoch 1951 až do 1978, ktoré bolo využívané ako skladovacie priestory a na účel živočíšnej výroby do roku 2002, bolo predané fyzickej osobe v roku 2017. JRD Kyselica na začiatku svojho vzniku vytvorilo pracovné príležitosti pre asi 75 % miestneho obyvateľstva, pri predaji PD MD Šamorín v roku 2011 zamestnancom bol 1 obyvateľ obce, t.zn. 0,5 %.  

Miestny dobrovoľný hasičský zbor bol založený v roku 1888 obyvateľmi obce (pôvodný názov: maď. Keszölcési Önkéntes Tűzoltó Testület). Pôsobí a zúčastňuje sa života obce nepretržite od svojho vzniku: kým v minulosti najmä pri likvidácii požiarov, ale aj v oblasti kultúry, v súčasnosti v prevencii požiarnej ochrany a v hasičskej športovej činnosti. Miestny dobrovoľný hasičský zbor je niekoľkonásobným majstrom Západoslovenskej hasičskej ligy, účastníkom celoštátnych súťaží a v rôznych iných pretekov v požiarnej pripravenosti, pričom dosahuje výborné výsledky a v hodnotení sa pravidelne umiestňuje popredných miestach. Je vybavený technikou pre zásahy pri požiaroch, povodniach a iných mimoriadnych udalostiach.

V roku 1898 bol obyvateľmi Kyselice postavený kostol na základe sľubu miestnych obyvateľov po skončení moru v roku 1831, ako výraz vďaky svätej Rozálie z Palerma (svätica – ochrankyňa pred nákazlivými chorobami). Na kostole je umiestnená pamätná tabuľa s menami padlých obyvateľov obce vo svetových vojnách 1914 – 1918 a 1939 – 1945 (v roku 1993), a pamätná tabuľa 800. výročia prvej písomnej zmienky obce Kyselica (v roku 2005). Pri vstupe do dediny prichádzajúcich víta tzv. Vitusov kríž, pomenovaný podľa vyhotoviteľa. Kríž bol umiestnený na začiatku 20. storočia.

V roku 1938 miestni obyvatelia, aj za pomoci vtedajšej prezidentskej kancelárie ČSR, si postavili kultúrny dom. Nápis na čelnej stene kultúrneho domu svedčí o vtedajších vzťahoch obyvateľov obce: „összetartás – szeretet“ slov. „súdržnosť – láska“. Kultúrny dom slúžil ako základná škola s triedami 1.–4.,  ale tiež na zhromažďovanie občanov, ako kultúrny stánok miestneho ochotníckeho divadla. V tejto budove je od roku 1993 umiestnený Obecný úrad Kyselica.

Z pôvodných stavieb z 19. storočia v obci sa zachovalo len niekoľko (staršie sa nezachovali), u ktorých je možné určiť približný vek a sú svedkami svojej doby:

rodinný dom so súpisným č. 30 – čiastočne prestavaný, ale zachoval charakter poľnohospodárskej usadlosti z rokov cca. 1850 (pôvodný aj súčasný vlastník rod. Pénzes), teraz neobývaný,

hospodárska budova – sýpka obilia pri rodinnom dome so súpisným č. 8 z roku 1837, udržovaný a užívaný (pôvodný vlastník rod. Štefana Kajdacsy, teraz Juliana Hideghétiová – Pénzesová)

hospodárska budova – sýpka obilia pri rodinnom dome so súpisným č. 14, podobná sýpke pri rod. dome č. 8, odhadom pochádza tiež z 19. storočia  (pôvodný vlastník rod. Miklósa Cséfalvay, teraz Marta Patuczová – Kajdacsy ).

V roku 1951 bola vybudovaná elektrická sieť a do obce zavedená elektrika. Po ničivej povodni v roku 1965 v nasledujúcom  roku bol vybudovaný vodovod a bola zavedená pitná voda do každej domácnosti. V roku 1967- 68 boli staré, ešte v 19. storočí vybudované miestne komunikácie, vrátane ciest medzi ďalšími obcami Rohovce a Vojka nad Dunajom, prestavané na asfaltové. V roku 2000 bol do obce zavedený zemný plyn, súčasne zmodernizovaná telefónna sieť z rokov 1970, a v roku 2006 bola sprevádzkovaná kanalizácia (vybudovaná už v roku 1997) a je zabezpečené čistenie odpadovej vody.

V roku 2007 podľa dohody s obcou Dobrohošť došlo k zámene časti katastrálneho územia obcí. Prevzatím časti katastrálneho územia obce Dobrohošť sa zvýšila celková výmera územia obce Kyselica na 360,5 ha.

Autor: Pavol Hideghéti

Skratky v texte:

Lat. – po latinsky

Maď. – po maďarsky

Slov. – po slovensky

V zátvorke uvedené texty sú pôvodné názvy obcí, spresnenie odborných termínov, vysvetlivky, a pod.

Pramene:

Kocsis Aranka: Vajkai szék nemesei, Kalligram könyvkiadó, Pozsony 1997) .

Korai magyar történeti lexikon,9-14. sz., Akadémia kiadó Budapest 1994, 556. old.)

Österreichisches Staatsarchiv, Kriegsarchiv, Wien

Borovszky Samu:Magyarország vármegyéi és városai, Pozsony vármegye, Vízépítészet. Írták Kelen József, Hegedeös Miklós és Remenyik Antal, Budapest, Apollo irodalmi társaság)

Történeti statisztikai tanulmányok, Pótlás az első magyarországi népszámláláshoz 1786-87, Pozsony megye 38-61. old. Központi statisztikai hivatal könyvtára, Magyar országos levéltár Budapest 1975)

Retrospektívní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970, Federální statistický úrad, Praha, 1978

Koncsol László: A Csallóköz városai és falvai, második kötet, Kalligram könyvkiadó, Pozsony 2003 (László Koncsol: Mestá a dediny Žitnéhoostrova, Kalligram spol. s r.o., Bratislava, 2003

Házi Jenő” Pozsony vármegye középkori földrajza, Kalligram Könyvkiadó, Pozsony, 2000

Pozemková kniha, majetková podstata a parcelný protokol (Keszölcés község birtokrészleti jegyzőkönyve), Bratislava (Pozsony,Magyar királyi térképtár, 1895 okt.22) 1895

Cirkevná matrika farského úradu Vojka nad Dunajom, (uložená na MV SR, Štátny oblastný archív Bratislava

Opatrenie  č. 235/1993 Z.z. opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasujú zmeny v zozname obcí tvoriacich jednotlivé okresy čiastka 60/1993

Zápisnice z obecného zastupiteľstva Kyselica, 1933 – 1939, 1993 – 2018

Rozhodnutie Heraldickej komisie MV SR  číslo zápisu HR 367/K-236/2004 zo dňa 15.12.2004

Rozhodnutia Pozemkového úradu 1992, 1993 o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam Komposesorátu Kyselica

Zmluva o založení spoločenstva Komposesorát Kyselica 1991, 1996, 2013

Zák. č. 81/1949 Zb.

Zák. č. 229/1991 Zb.

Zák. č. 330/1991 Zb.

Obchodný register Slovenskej republiky

Register pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Dunajská Streda

Zápisky farára farského úradu Vojka nad Dunajom, František Sebők, 1965